| 
         
      
		
		Čo pomáha a čo škodí 
		deťom s ĽMD? 
		
		Práca vychovávateľa sa podobá práci 
		záhradníka, ktorý sa stará o rôzne rastliny. Jedna rastlina má rada 
		ostrý slnečný svit, iná chladivý tieň. Jedna má rada breh potoka, iná 
		vyprahnutý vrchol hory. Jednej sa najlepšie darí na piesčitej pôde, 
		druhej na úrodnej hline. Každá musí mať starostlivosť primeranú 
		svojmu druhu ... 
		
		(Abdu'I-Bahá) 
		
		I. Čo pomáha deťom 
		s ĽMD? 
		
		Najlepší odborník na dieťa je jeho 
		rodič. Pozná silné i slabé stránky svojho dieťaťa. To najdôležitejšie, 
		čo každý rodič potrebuje, aby mohol pre dieťa niečo urobiť, má v prvom 
		rade vo svojom vnútri.  
		
		Dieťa je najlepším učiteľom svojho 
		rodiča, ono mu ukazuje, ako mu rodič môže pomôcť. Potreby a vôľu detí 
		treba r e š p e k t o v a ť. To ale neznamená, že dieťa nemusí 
		rešpektovať určité - rodičom jasne stanovené - hranice. 
		
		Rodič je zas pre svoje dieťa 
		najhodnotnejší zdroj. Odborník – lekár, psychológ, psychiater, pedagóg - 
		by nemali vládnuť rodičom a diktovať im, čo majú s dieťaťom robiť. Môžu 
		hrať úlohu pomocníkov a asistentov rodín, podporovať ich. 
		
		Rozhodujúci a najdôležitejší je náš 
		vnútorný postoj k dieťaťu s ĽMD, ktorý nemá byť odsudzujúci, 
		znevažujúci, ale akceptujúci, milujúci, prijímajúci a otvorený postoj 
		ako základ pre pomoc dieťaťa so špeciálnymi potrebami. 
		Prijatie dieťaťa takého, aké ono je a dôvera v jeho silu a schopnosti. 
		To znamená robiť zmenu aj v sebe, prestavať svoj život a hendikep 
		dieťaťa nebrať ako tragédiu či nešťastie, ale ako výzvu. 
		Zmena spôsobu myslenia mení kvalitu nášho života. 
		Netrestajme dieťa za správanie, ktoré je 
		typické pre jeho poruchy. 
		
		  
		
		Deťom s ĽMD môže 
		účinne pomôcť 
		
		 relaxácia 
		(t.j. uvoľnenie, pomáha im rýchly odpočinok - telesný i duševný - 
		uvoľnením svalov). Najskôr by sme sa mali naučiť  relaxovať my, aby sme 
		mohli naučiť relaxovať aj naše deti); 
		
		správne  komunikačné stratégie a účinné 
		výchovné techniky /pozri na 
		stránke OZ PreDys rubriku Prečo deti neprospievajú? II. časť/ 
		
		psychoterapie 
		– skupinové terapie, arteterapia, muzikoterapia, dramatoterapia, 
		kognitívna terapia, rodinná terapia atď.... 
		
		masáže 
		(kranio-sakrálna masáž ...) 
		 
		
		akupunktúra 
		kontakt fyzický /dotyky, objatia/ i očný 
		– pri zadávaní pokynov dieťaťu pozeráme do očí, aby upriamilo pozornosť 
		na pokyn, ktorý mu zadávame, nestratí sa takto medzi ostatnými zvukmi 
		
		programy 
		a pracovné listy zamerané na koncentráciu pozornosti a hyperaktivitu, 
		vnímanie, rozvoj reči, myslenia,  matematických predstáv .... 
		
		hry 
		– zamerané na rozvoj vnímania, myslenia, 
		reči, koncentráciu pozornosti, pravo-ľavú orientáciu (potrebnú pri 
		čítaní) ... 
		
		hudba 
		– relaxačná, vážna ... 
		
		homeopatia 
		
		EEG-biofeedback 
		
		/EEG biofeedback = neurobiofeedback bol 
		vyvinutý v USA v Národnom centre kozmonautiky a letectva – NASA v 60. 
		rokoch. Metódu rozpracoval prof. Barry Sterman, neurofyziológ a psychológ.
		Podstata metódy spočíva v použití princípu tzv. biologickej 
		spätnej väzby na autoreguláciu mozgovej aktivity. Mozog produkuje 
		elektrickú aktivitu, ktorú môžeme merať. Tieto elektrické potenciály nám 
		dávajú krivku, ktorú nazývame – elektroencefalogram – EEG./  
		
		kineziológia 
		/Termín „kineziológia“ má svoj základ v gréckom 
		slove „kinesis“, čo významovo značí náuka o pohybe. Kineziológia je 
		prírodný holistický liečebný systém, ktorý kombinuje moderné techniky so 
		starou čínskou medicínou. 
		
		Použitím 
		testu svalov vedie k odhaleniu fyzickej, emocionálnej a chemickej 
		nerovnováhy a potom aktiváciou istých bodov na tele znovu nastoľuje tok 
		energie v tele a privádza telo späťdorovnováhy. Cieľom sedenia je: 
		uľaviť bolesti a urýchliť liečebný proces, odstrániť alergie, citlivosť 
		na stravu. Uľaviť stresu, nadobudnúť energiu, posilniť imunitný systém. 
		
		V šesťdesiatich rokoch 
		dvadsiateho 
		storočia, chiropraktik, Dr. George Goodheart, vypracoval v USA základy 
		kineziológie. Objavil, ktoré svaly súvisia s energetickými cestami, 
		meridiánovým systémom poznaným z akupunktúry. Vznikla praktická syntéza 
		západnej a východnej medicíny a filozofie. Neskôr Goodheartov žiak, Dr. 
		John F. Thie rozpracoval koncepciu svalov a zostavil učebný plán „Touch 
		for Health“, ktorý sa stal svetoznámym. V 70- tich rokoch Dr. Paul 
		Dennison vypracoval systém s názvom „Brain Gym“ – gymnastika mozgu. 
		Tieto jednoduché telesné cvičenia pomáhajú deťom rozvinúť ich tvorivosť 
		a zrušiť ťažkosti pri učení. Cvičenia sa stali známymi pre ľudí v rôznych 
		povolaniach a rozvinuli ich v školstve, hudbe, športe a manažmente. 
		Vývojom sa vyšpecifikovalo niekoľko oblastí kineziológie. Jeden z nich 
		je One Brain systém, ktorého zakladateľom je Gordon Stokes. Systém sa 
		zameral na odstraňovanie emocionálnych blokov. Bol základom pre Three In 
		One Conepts, koncepciu, ktorá sa prednáša aj na Slovensku/;  
		
		záujmové krúžky, 
		v ktorých môže ukázať a rozvinúť svoj talent a nadanie 
		
		šport 
		- starostlivo vybraný a zohľadňujúci 
		hendikepy dieťaťa 
		
		humor 
		/ktorý má liečivé účinky/ a nadľahčenie napätej situácie, „doberanie 
		si“ dieťaťa. 
		
		  
		
		Veľmi dôležitá je 
		životospráva celej rodiny, najmä:  
		
		Zdravé stravovanie, správne stravovacie návyky – výskumy ukázali, 
		že pre deti s ĽMD je veľmi dôležitý pitný režim, maximálne obmedzenie 
		cukrov. U mnohých detí sa zisťujú metabolické poruchy, neznášanlivosť 
		mlieka /mliečneho cukru alebo mliečnej bielkoviny/ či lepku v obilovinách. 
		Po vylúčení týchto alergénov zo stravy sa zdravotný stav detí výrazne 
		upravil.  
		
		Týmto deťom /a nielen im/ škodia jedlá a nápoje obsahujúce „ÉČKA“, 
		množstvo konzervačných látok, ochucovadiel, farbív. Potrebujú stravu 
		bohatú na vlakninu, ovocie,  zeleninu a strukoviny, keďže v nich sa 
		nachádzajú potrebné látky vitamíny a minerály, ktoré týmto deťom v tele 
		často chýbajú. Doplniť ich možno aj výživovými doplnkami (vitamíny - 
		hlavne skupiny B, priaznivo ovplyvňujúce činnosť nervového systému, 
		minerálne látky - horčík, mangán, selénu a dalšie doplnky priaznivo 
		ovplyvňujúce činnosť mozgu, napr. Pycnogenol-výťažok z borovice, pomáha 
		napr. pri hyperaktivite a poruche koncentrácie pozornosti). 
		
		Dostatočné pohybové uvoľnenie, potrebujú ho tak doma, ako aj v škole 
		/aj počas vyučovania/, dôležitý je i voľný pohyb  na čerstvom vzduchu. 
		Šport, pri ktorom treba dodržiavať presné, pevné pravidlá, môže byť pre 
		deti s ĽMD problémom. 
		
		Deti s ĽMD potrebujú pevný, pravidelný režim dňa, „řád“, keďže 
		zle reagujú na akékoľvek vybočenie z neho, na každú zmenu (na každú 
		zmenu, vybočenie z programu, ich treba vopred pripraviť doma i v škole). 
		
		Rodičia by mali o poruchách pozornosti a hyperaktivite vedieť čo 
		najviac, štúdiom literatúry o problémoch svojich detí dokážu potom 
		porozumieť svojmu dieťaťu, jeho správaniu, pochopia potreby a požiadavky 
		svojho dieťaťa.  
		
		Pri náprave porúch, ktoré následne na podklade ĽMD môžu /ale nemusia/ 
		vznikať (dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia) sa využívajú 
		rôzne pomôcky (napríklad pracovné listy z vydavateľstva Tobiáš, 
		trojhranné písacie pomôcky a iné). Prehľad pomôcok s možnosťou ich 
		objednania na dobierku nájdete v internetovom obchode na 
		
		www.cpeter.sk, priamo zakúpiť ich možno v špecializovanej 
		predajni Čierny Peter na Tupolevovej ulici č.13 v Bratislave-Petržalke, 
		tel.: 02 63810048 alebo 0908 380 486, e-mail: ciernypeter@centrum.sk.  
		
		  
		II. 
		Čo škodí deťom s ĽMD?  
		
		Príliš obmedzujúca, aj príliš liberálna výchova.  
		
		Nesprávne výchovné techniky (nadávky, znevažovanie či ponižovanie 
		dieťaťa, fyzické tresty, bitka). Ranami ani osočovaním neprinútime dieťa, 
		aby sa lepšie správalo. Okrem toho dieťa, ktoré si na takýto spôsob „komunikácie“ 
		či „výchovy“ zvykne, samo ho potom používa ako „spoločenskú normu“ voči 
		ostatným a môže sa z neho stať šikanér a tyran ostatných detí. 
		
		Naučme dieťa osobným príkladom riešiť problémy hlavou (rozhovormi s dieťaťom, 
		vysvetľovaním, objasňovaním), nie rukou.  
		
		Metodická „drezúra 
		
		Neschopnosť sústrediť sa zapríčiňuje, že dieťa nedokáže „ukočírovať“ 
		svoje telo. Na psychomotoriký nepokoj dieťaťa nefunguje „obojok“ ani „vodítko“, 
		nie sú vôbec účinné.  „Vodítko“ dieťaťa ku sebakázni by malo byť iba „fiktívne“, 
		a dieťa sa ho učí uväzovať si ho v duchu a  s a m o, mali by sme ho 
		to postupne naučiť /najlepšie hravou formou/. 
		
		Aby si dieťa samo dávalo pokyny a aj ich plnilo, musí ho to baviť, 
		inak sa na to „vykašle“. A baviť ho to bude, keď: 
		
		- nájde dôvod, cieľ, zmysel takéhoto správania /preto sú 
		vhodné rôzne hry, napr. Na Indiánov, pri ktorej tajne pozoruje 
		nepriateľa, aby priniesol správy o bielych tvárach – pri tejto hre sa 
		napr. učí schopnosti koncentrovať svoju rozptýlenú pozornosť, a mnohé 
		ďalšie hry – v predajni Čierny Peter možno nájsť literatúru z  
		vydavateľstva Portál - knihy zamerané na hry s deťmi, ktoré pomáhajú pri 
		riešení mnohých problémov detí s ĽMD, hry vhodné pre deti agresívne, 
		nesústredené, nepokojné, hry podporujúce myslenie, pamäť... / 
		
		- keď mu to pôjde, lebo mu to prinesie uspokojenie,
		čím dôjde  k vyplaveniu hormónov -  endorfínov, ktoré vyvolávajú 
		veľmi príjemný pocit. A práve tento príjemný pocit si dieťa 
		dobrovoľne skúsi znova.  Toto je tajomstvo motivácie 
		na učenie. Toto vyplavovanie endorfínu je  p r í č i n o u
		 toho, že ctižiadostivé deti sa učia radi a dobrovoľne. Je to 
		uzavretý cyklus: dieťa zažíva úspech – vyplavujú sa endorfíny – radi 
		a dobrovoľne si zopakujú učivo do školy.  
		      Zlá 
		životospráva, nesprávne stravovacie návyky /príliš veľa tukov, 
		cukrov, konzervačných látok, ochucovadiel, farbív v strave, nedostatok 
		vitamínov a minerálnych látok/,  nedostatok pohybu a odpočinku /preťažovanie 
		dieťaťa s učením v škole i doma, neúmerné nároky kladené na dieťa/, 
		stres doma i v škole.  
		Silné narušenie 
		vzťahu rodič-učiteľ, boj rodič-škola. Rodič by mal byť skôr diplomat.  
		Odkladanie 
		riešenia problémov detí v škole až do doby, keď sa problém začína 
		týkať samotného rodiča /až keď dostane napr. napomenutie riaditeľom 
		školy, dvojka či trojka  zo správania a pod./. Čím skôr podáme dieťaťu 
		pomocnú ruku, tým lepšie pre dieťa.  
		
		Nikdy nestrácajme nádej, lebo nás posúva dopredu. 
		„Kto sníva o ceste na mesiac, preskočí aspoň 
		plot záhradky“ 
		– píše Suzanne Kerrová, matka hendikepovaného dieťaťa. 
		
		  
		
		PhDr. Renáta Zörklerová kontakt:
		
		zorkler@centrum.sk 
		
		Občianske združenie PreDys 
		
		
		www.predys.szm.sk 
		
		e-mail: predys@centrum.sk 
      
      
          
        |